Z detstva si pamätám všetky filmy, v ktorých boli ich hrdinovia u psychológa, ležali tam na pohovke a človek v okuliaroch sedel za nimi s notesom a perom v ruke a písal si poznámky. Už vtedy sa mi zakorenili v hlave prvé predsudky o psychológoch. Potom si pamätám, ako sme na základnej škole mali školskú psychologičku. Ak tam náhodou išiel nejaký žiak, automaticky musel byť "vadný". K psychológovi musí ísť predsa človek, čo má nejaký problém a nevie si ho vyriešiť sám. Možno ide o slabého jedinca, čo nezvláda svoj život.
Ak máte podobné pochybnosti, prosím, zabudnite na ne. PCA rozhovor je vhodný pre každého. Je úplne prirodzené, že človek si občas nevie rady, nerozumie si, vie, že niečo robí zle a nevie, prečo to robí. Možno by aj vedel, čo stým, ale vonku mu nikto nerozumie. Chýba mu dôvera v samého seba, pretože akonáhle len trošku načrtne niečo zo svojho vnútra a prezradí svoju zraniteľnosť, často sa vystaví riziku hodnotenia zo strany ostatných. Aby nepocítil hanbu alebo pocit slabosti, povie si "jasné, je to v pohode, veď o nič nejde".
Nebojte sa prejaviť
Rozhovor poskytne priestor človeku, aby sa konečne vyjadril, vyrozprával, možno si aj ponadával alebo si dovolil povedať niečo, čo sa na verejnosti nesluší. Aby mohol bez výčitiek a hodnotenia prezradiť to, čo sa mu vlastne deje. Rovnako sa môže posťažovať kamarátom/kamarátkam, lenže týchto ľudí používame spravidla len na to, aby sme si my uľavili a neboli v tom sami. Potom nám každý povie svoj pohľad na vec, dostaneme niekoľko rád, ako veci napraviť, no na koniec si to aj tak urobíme po svojom. Verím, že ak má človek priestor a čas dovoliť si byť sám sebou, v dobrom aj zlom, bez vsuviek z okolia, potom sa vie dopracovať k tomu, aby sa zahĺbil do seba a zistil, čím on sám nevedome prispieva k tomu, že sa mu v nejakej sfére jeho života žije ťažko.