Hovorí sa, že človek, ktorý trpí úzkosťami, trápi sa minulosťou. Ten, čo trpí obavami, trápi sa budúcnosťou. A ten, ktorý žije pokojne, žije prítomnosťou. Stavy úzkosti sú čoraz častejšie v našej prudko sa rozvíjajúcej konzumnej spoločnosti považované za normálne. Preto zákonite vyvstáva otázka - čo je to vlastne úzkosť? Je to pocit, keď vám zrazu, neviete prečo, začne veľmi rýchlo biť srdce, cítite sa v neustálom napätí a smútku. Myslím, že každý z nás už niekedy tento pocit zažil.

Hľadanie odpovede

Neviete, čo sa deje, prečo sa to deje, len žijete s tým pocitom a chcete, aby to prestalo. Nahovárate si, že o nič nejde, zajtra sa zobudíte a už to bude v pohode. Alebo si dáte nejaké tabletky na upokojenie a možno to prejde.

Čítal som rôzne rady, ako sa zbaviť úzkosti. Rozpíšem ich v bodoch.

  1. Nepiť kávu a nejesť veľa sladkého.
  2. Fyzická aktivita - silový tréning, beh.
  3. Dať si ľadovú sprchu.
  4. Meditovať.
  5. Vedieť sa odreagovať, napríklad si pozrieť ľahký film, seriál.
  6. Jesť zdravo a dodržiavať pitný režim.

Vymieňať na rane náplasť, alebo ju znova otvoriť, vyčistiť a zahojiť?

S bodmi, ktoré som opísal, úplne súhlasím. Fungujú, ale neriešia príčinu, prečo úzkosť vôbec vznikla, odkiaľ sa zobrala. Vedia ju dobre potláčať a našu hlavu na nejaký čas zamestnať. Ak ich budeme dodržiavať na každodennej báze, nad úzkosťou na čas zvíťazíme. Otázka však stále ostáva nezodpovedaná - prečo ju vôbec máme?

Človeka by som v tomto prípade opísal ako veľkú nádobu, v ktorej sa v priebehu jeho života zbierajú rôzne pozitívne a negatívne zážitky. Tie pozitívne vieme prijať, no s negatívnymi sa nie vždy vieme vyrovnať. Veľa smútku nosíme potom v sebe, lebo sme ho poriadne nedali von, či už slovne alebo plačom. Prečo nedávame smútok rovnako von, ako radosť, je spôsobené asi pocitom viny - nechcem byť za slabocha, zažívať hanbu a kopec iných naučených taktík.

Môj osobný názor je, že úzkosť zapríčiňuje niečo, čo je dlho nevypovedané, niečo staré v nás, čo už chce ísť jednoducho von. Vplyvom času sme však možno aj zabudli, čo to bolo. V hlave nám chodí milión myšlienok a nevieme, čoho sa chytiť a čomu veriť. Preto si myslím, že osobné a intímne rozhovory vedia hádanku rozlúštiť a človeka úzkosti zbaviť. Samozrejme, za predpokladu, že je fyziologicky zdravý a nemá nedostatok životne dôležitých vitamínov a látok, ktoré v prípade, ak naše telo postráda, dokáže si tieto stavy vyvolať rovnako.